Archiv úvodníků


Ahojte.

Konečne som sa „dokopala“ k napísaniu sľúbeného reportu z Terchovského Budzogáňa 2018. Musím to stihnúť ešte do odletu do teplých krajín (v pondelok moja letecká premiéra) a kým mi ešte slúži pamäť (ale na tento 15.ročník asi aj tak nikto nezabudne).
Posledné dni pred:
Začnem asi mojimi komunikáciami cez rôzne linky a to s organizátorom Terchovského Budzogáňa v Terchovej, ako i Rocku pod Kameňom v Snine. Tak toto bol prvý stupeň adrenalínovej zátaže, nakoľko po potvrdenej účasti na zvukovkách oboch festivalov, tak zo strany kapely, ako i manažmentu (tu to bolo na druhý pokus, nakoľko p. Havlíček posunul môj email druhej osobe, ale odpoveď došla kladná, a to bolo hlavné), nastalo čakanie na odpoveď zo Sniny (Terchová bola dohodnutá ešte v máji, keď ste ešte netušili, že u nás Kabát bude, to bolo to moje neprezradené tajomstvo). V predvečer Sniny som ešte márne čakala na odpoveď, a to mi verte, ze mi nebolo všetko jedno (hlavne, že chceli komplet menný zoznam a podmienkou účasti na sninskej zvukovke bola platná vstupenka). Keď som neustále musela odpovedať na otázky typu „kedy bude zvukovka?“ odpoveďou „neviem, čakám“ (a bolo mi to sakra trapné, ešte aj Slash bol kvôli tomu doma v napätí). Obavy z toho, aby to nedopadlo tak, ako kedysi v Piešťanoch, keď sme si s kapelou akurát po zvukovke zamávali, tak mi napadlo proste napísať ešte hlavným aktérom. Večer som napísala Oťasovi a ráno ešte z postele Milanovi. A čakala som na odpoveď.
Štvrtok:
To už bol deň, keď bola Snina a všetci čakali iba na moju správu. A tá prišla keď som už bola v práci. Neodpovedala Snina, ale naši, Milan a Ota. Jasne a stručne – časy. Rýchla komunikácia so všetkými čakajúcimi (čakali aj Kinici, nakoľko podla toho plánovali odchod do Terchovej, ktorú Lukáš vymenil za Sninu). Zvukovka v Snine nakoniec v úplnej pohode, bez akejkoľvek kontroly a do dnešného dňa ani bez akejkoľvek odpovede zo strany organizátora (aj som sa mu „pekne a stručne“ poďakovala). Kým si Snina užívala koncert (verím, že bude report aj od nich), my, čo sme išli do Terchovej (teda ja som bola doma, ale ostatní) sme dolaďovali posledné organizačné veci. A ja večer ešte na pivku s Marekom a jeho partnerkou (tí už tu boli uytovaní).
Piatok:
Hurá, začína mi dovolenka a TB. Pekný začiatok, či nie? To som ešte netušila, ako ten piatok nakoniec dopadne. Kinici na ceste, na messengeri „horúco“, a sranda bola tá, že ja som ešte bola bez vstupenky (ešteže som ju mala sľúbenú od organizátora, a ten mi doručil náramok rovno pred chalupu, tesne pred príchodom vychodňarskej úderky. Došli dobre, Lukáš Kinik s manželkou, sesterkou s priatelom a kolegom tiež Lukášom). Parkovaie zdarma u nás vo dvore, povinné privítanie frťanom a kávičkou (párky babka nemala). Krátke posedenie a pomaličky na amfiteáter na zvukovku. Kedže Kabáti cestovali z Košíc vlakom (svoje zážitky majú na FB), tak prišli o trošku neskôr. Po ceste sme sa postretali ešte s Andrejom (aj s technickou úpravom a tuningom Lukášovej šľapky) a Martinom. Medzitým som pokecala aj s Danom Camerom a predstavila ho partii. Nazvučili, zahrali nám Banditov a plánované intro a zmizli za pódiom. No a keďže fanklub bez fotenia na zvukovke ani neodíde, tak ja behom za nimi, kde už na mňa Oto volal, aby sme rýchlo prišli (prečo tak narýchlo, tak to som pochopila, keď mi Milan pri fotení povedal, ze spali asi len dve hodiny). Fotenie super ako vždy (Danovi díky za spoločné profi foto), spokojnosť na strane všetkých a hlavne na mojej, keď to dopadlo OK. Kapela odišla na hotel (mimochodom tam, kde som mala pred 30timi rokmi svadbu) a my na obed, kde sme sa stretli aj s Patrikom. No a keďže do večerného koncertu sme mali ešte kopec času a bolo horúco a slnečno, pozreli sme si krásy Vrátnej doliny najskôr z busu a následne aj z kabínkovej lanovky. „Hore“ bol parádny vzduch oproti horúčave „dole“. No ale blížiace sa mraky a pár kvapiek dažďa neveštili nič dobré. Tak sme si urobili stanovisko u nás doma na verande, dorazili borovičku a nabili mobily, keď sa k nám dostalo echo od Maťa, ktorý aj so svojou partiou bol už na amfiteátri, že koncert sa vzhľadom k blížiacej sa búrke presúva na 20:30 (výmena s Arzénom). To už ale pršalo a tak sme sa presunuli hore na amfiteáter (my s Julkou sme mali výhodu pršiplášťa). Po dlhšom čakaní, prudkom lejaku za hrmácania hromov a blýskania sa bleskov na celu Terchovú sa program úplne zrosil (to je riziko open air – aparatúra a búrka, to spolu proste nejde a my zmoknutí ako myši, po poslednom poháriku a po stretnutí so zvyškom sklamaných fanklubákov sme sa vrátili k nám a k autu. Ten pocit bezmocnosti a beznádeje neprajem nikomu. Veď ešte aj Lukáša som prehovorila, aby vymenili Sninu za Terchovú, a takto to dopadlo. No ale počasiu nerozkážeš. Takte Kabát bol v nedohľadne (teda pred polnocou správa od Dana, že sú už v Ostrave). Smola. Zaspávanie bolo veľmi ťažké.
Sobota:
Sklamanie po piatku bolo o to väčšie, že po daždi ani stopa a vonku krásne už od rána. Kabát v nedohľadne, kamaráti taktiež, a na FB stránke festivalu samá kritika, už sa to nedalo čítať, kde mi zrazu pred obedom došla správa od organizátora: „Kabát bude zajtra o 20:00“. Skoro mi oči vypadli … je to sen … skutočnosť? Ale keď začal Kabát „hrať“ už aj v našom obecnom rozhlase a správa o ich nedeľnom návrate z Ostravy sa rozbehla rýchlosťou blesku (ale už takého pozitívneho, no a zrazu už aj s pozitívnym ohlasom na FB), tak som tomu uverila a nanovo rozbehla messenger komunikáciu s fanklubákmi. Adrenalín stúpal na plné pecky. Všetci okrem Andreja a Patrika tvrdili, že sa v nedeli k nám vrátia, a dokonca aj komplet partia z východu (vymenili sa iba šoféri). Sobota bola teda pokojná, večer som si bola pozrieť „zombie“ kapelu Lordi z Finska, a teda boli sakra dobrí. Chcela som ich vidieť live, no a nechať si to ujsť, keď boli vlastne „za barákom“ by bol hriech. Pikoška bola, že Andrej už bol v Ostrave a dával živé video – Kabát intro, a j v Terchovej – Lordi intro.
Nedeľa:
Deň D na druhý pokus. Už bez zvukovky (o to som sa už ani nepokúšala, aj s ohľadom na kapelu), ale to nám absolutne nikomu nevadilo. Postretali sme sa až hore na amfíku a spoločne čakali na tých našich. Takže Terchová bola nakoniec a znova v dobrej zostave: ja, kamarát Pali z Terchovej, Kinik a banda (repete z piatku v totožnej zostave), Dendisovci, Miloš Škrko, no a pridala sa ešte Ziga, i naša „bývalá“ (ale verím, že sa k nám vráti) Kika Manolová z Oravy, a určite budúci člen Marek Janega s partnerkou, a prišiel aj Lubčo Černák (rovno cestou z Chorvátska z dovoelnky) … takto my Slováci máme radi Kabát (škoda, še sa k nám nemohli pridať všetci, čo k nám plánovali prísť, aj Andrej, ktorý cestoval do UK (ten tiež verím, že sa do fanklubu vráti) a zmoknutý Patrik, ktorý si TB pretrpel v premočenom stane a ktorý pokračoval na Szigete (že vraj už suchý).
Koncert bol No1 … TOPka … no proste supeeer … a môj další splnený sen, byť raz na Budzogáni doma, už ako členka fanklubu (lebo potom, čo som pred šiestimi rokmi v roku 2012 vstúpila do FK, tak už Kabáti v Terchovej neboli - až teraz, to ešte v prvej lajne (no a z tejto prvej lajny budeme mať aj nového člena fanklubu, proste propagácia priniesla ovocie). Koncert sme si všetci užili a aj kapela, ta si to teda užívala s nami-fanatikmi. Počas koncertu jasná komunikácia s Milanom, Oťasom … moje fanklubové tričko, v prvej lajne a na klasickom mieste, bolo poznávacím znamením. O koncerte sa rozpisovať nemusím, to všetci poznáme, aká je na koncerte kapely KABÁT atmosféra, nejaké videá a fotky sú už „zavesené“ na sociálnych sieťach (pre tých, čo neboli, aby vedeli ako sme si to užívali).Verím, že si organizátor, kapela i manažment znova nájde spoločné slovo a o rok tu budú zase. A dovtedy? No predsa Fulnek, „Vypich III“ (padol nápad, že Slováci vyrazia do Teplic na domácu Kabátiu pôdu, no a možno ešte viac. Nie „kdoví jestli, ale kdoví kudy a kam“. Smajlíkov nedávam naschvál, vy si ich domyslíte a „dáte“ na to správne miesto.

Pozdravuje Marika z Terchovej.

Mašle


Zpět na hlavní stránku úvodníku.





Chcete-li vidět anketu, přihlašte se.





Podpořte nás umístěním této ikonky na Vaše stránky. Díky.